Muzikál Kleopatra
Každý si hneď predstaví egyptskú kráľovnú ako spieva ústrednú pieseň a Rimania jej vzdávajú hold...
Samozrejme, aj ja som sa na túto pasáž tešila, ale viac ma lákalo prvých pár minút predstavenia, keď sa dej odohráva v Egypte. V divadle nastala tma, všetci stíchli a predstavenie sa začalo. Na javisko postupne prichádzali Caesar, jeho vojaci, Egypťania a medzi nimi Ptolemaios a Pothinus. A práve na posledne menovaného som bola najviac zvedavá.
Na Pothina alias Martina Skalu.
Keďže to bola moja prvá návšteva Kleopatry (a aj muzikálu), nevedela som presne, aké to bude. Z CD Kleopatry som však mala napočúvané pesničky, a tak som si vedela predstaviť tie dve, v ktorých Pothinus spieva.
Ale prv, než Martin začal spievať, celé divadlo pobavil tým, ako komicky pobehoval po javisku, ovieval sa vejárom a na hlave mu trónil ananás.
Potom sa k hraniu pridal aj spev, pri uvítaní Caesara, neskôr aj pri pesničke Za to se platí a Martin všetkým ukázal, že nie len po hereckej, ale aj po speváckej stránke je jeho Pothinus výborný.
Martin v Kleopatre síce nemá veľa priestoru, ale toho kúsku, čo mu patrí, sa ujal skvele a Pothinus v jeho podaní návštevníkov Kleopatry určite poteší.